Totižto ľudia sa okamžite rozdelili na dva tábory. Jeden tábor (povedzme že zastupuje fotografov) zadávateľa otázky kritizuje, v princípe si z neho uťahuje a v najlepšom prípade sa ho cez kvantum sarkazmu a irónie snaží dokopať k výsledku. Druhý tábor (povedzme že zastupuje “fotografov” ) obviňuje prvý tábor z toho, že nevedia pomôcť, nechcú pomôcť a v najhoršom prípade ešte pridajú, že človek je závistlivý a malomeštiacky. A občas ešte prihodia, že títo hej Slováci sú najhorší. Veľmi zriedkavo do takýchto debát vstupujem, ale z času na čas urobím výnimku. Otvorene a dopredu hovorím, že nikdy neodpovedám na položenú otázku. Hneď vysvetlím prečo.

Vrátim sa do doby spred asi 6 rokov, kedy sa na jednej návšteve kamarát pochválil novým foťákom. Ak si dobre spomínam tak to bola Minolta Z3. Nemal som vtedy o fotení ani šajnu, takže aická otázka bola - aký to má zoom, v rámci hesla “čím viac pásikov, tým viac adidas” :-). Minolta sa mi celkom zapáčila, a tak som sa rozhodol, že si kúpim foťák aj ja. Ale bolo to vlažné rozhodnutie pri pive. Na druhý deň som išiel okolo akéhosi fotoobchodu a tam som videl vo výklade Fuji S5600 s cenovkou jemne nad 14000 SKK. Foťák sa mi zapáčil, tak som si zapísal, čo som vlastne videl, na internete pozrel nejaké recenzie, zistil aký zoom to má :-) a povedal som si, že ak ho zoženiem pod 10000, tak si ho kúpim. Tým to haslo a na nejakú dobu bol od fotenia pokoj. Asi za 4 mesiace som ho za túto cenu skutočne našiel, kúpil a začalo moje foto obdobie. A začalo tak, ako som bol zvyknutý - naklusal som do kníhkupectva, kúpil knihu o kompozícii, expozícii a začal študovať. Samozrejme internet k tomu. Prečítal som mraky článkov, všetko som si poctivo vyskúšal v rámci možností môjho supermegahyper fotoaparátu.

Asi po roku a pol vo mne dozrela myšlienka na zmenu. Vedel som, že ďalšia stanica bude zrkadlovka a vedel som že to bude Canon. Pre výber značky som nemal racionálne vysvetlenie, jednoducho som chcel Canon. Vedel som koľko peňazí môžem na nove telo obetovať, a tak som mal na výber medzi novým kusom nižšej triedy alebo z druhej ruky vyššiu triedu. Mal som kolegu u ktorého som si ošahal EOS 10D a ten mi padol do ruky hneď na prvý pokus hlavne ergónomiou ovládania - dve kolieska sú dve kolieska. Tým som si vyriešil aj problém modelovej rady, ktorú som chcel. Nasledovalo hľadanie obete na kúpu. Skončilo to tak, že som si kúpil EOS 20D od fotografa, ktorý mi garantoval jej stav a počet nafotených snímkov. Podali sme si ruky, a ja som bol hrdým majiteľom mojej prvej zrkadlovky. Nastalo druhé kolo intenzívneho štúdia kníh a to jak všeobecne fotografistických, tak špecializovaných na určité fotografia. A samozrejme manuál od predu do zadu a späť, internet, internet, internet. Po ďalších dvoch rokoch ďalší ľahký upgrade na EOS 40D, plus medzitým výmena objektívov z klasických lacných seťákov na to, čo som potreboval a chcel.

Ako ste si všimli, nikde som nespomínal, že by som niekde zakladal nejaké témy na fotoweboch o tom, že by som nováčik, niečo chcem ale neviem čo, tak mi poraďte. Samozrejme, chodil som na fóra, čítal som články, recenzie, porovnávačky a aj diskusie. Ale moje ja mi nedovolilo založiť diskusiu na otázku, na ktorú sa dá nájsť odpoveď na internete alebo na niečo, kde sa tak či tak musím rozhodnúť ja sám a nik za mňa toto rozhodnutie neurobí. Môj prvý príspevok do diskusie (nie založenie novej) som poslal až po cca 4 a pol roku s foťákom. Skôr som sa neodvážil reagovať z dôvodu chýbajúcich skúsenosti. Dnes keď vidím, že niekto sa zaregistruje na webe a hneď v ten istý deň založí tri vlákna s otázkami, na ktoré sa dajú nájsť odpovede cez uja googla do 3 sekúnd, tak ma berú mrákoty. Netvrdím, že môj spôsob získavania informácii a skúseností je ten najlepší na svete. Ale rozhodne formoval moje fotografické ja podľa mojich postupne vznikajúcich potrieb tak, že mi to niečo dalo do budúcnosti. Časom som prišiel na to, že vedomosť, ktorú som si sám našiel, či už na nete alebo v praxi, vo mne utkvie hlbšie ako to, čo dostanem na zlatom podnose.

Zamýšľal som sa, prečo sa na fórach objavujú také otázky, aké som uviedol na začiatku článku. Nerozumel som, čo ľudí k motivuje k tomu, aby namiesto aktívneho hľadania odpovede na svoje otázky a potreby, radšej vytvoria nové vlákno s otázkou, čo majú urobiť alebo čo si majú vybrať. Som presvedčený o tom, že toto správanie sa na fórach podnecuje jedna vec. A to je neochota a možno aj neschopnosť prebrať zodpovednosť za svoje vlastné rozhodnutia. Ľudia sú ochotný investovať svoj čas a peniaze do toho, čo vyhovuje inému, pretože človek poradí (teda mal by poradiť) len to, s čím má on svoje osobné skúsenosti. Nebudem nadávať na dnešnú mládež, že je lenivá a všetko chce na podnose, len chráň boh, aby som musel premýšľať. To je každého osobná vec. Ale nik mi nebude nadávať za to, že do takejto diskusie napíšem, aby použil hlavu a google a aby sa rozhodol sám. Veľmi rád poradím nováčikovi s niečím, čo sa nedá nájsť a ja mám k tomu čo povedať. Poprípade navediem na správnu cestu, čo má hľadať alebo kde to nájde. Ale to konečné rozhodnutie musí padnúť na druhej strane tejto diskusie.

Takýto prístup som veľmi ocenil pri Martinovi Kozákovi (znalý vedia) keď som sa na neho obrátil s prosbou o pomoc. Martin ma veľmi profesionálne a nezištne naviedol na správnu cestu a vysvetlil, čo bolo treba. Za to som mu dodnes veľmi vďačný, pretože len vďaka nemu som mal tú česť stráviť jeden fotovíkend tak, ako sa mi ani vo sne nezdalo, že by som niekedy mohol. Vtedy som si povedal, že toto je ten správny prístup, ktorým sa budem riadiť aj ja.

Veľmi ma teší, že tento názor nemám len ja, ale zdieľa ho so mnou niekoľko ľudí. To ma utvrdzuje v tom, že fakt nie som blázon. Takže milí diskutujúci - ak Ťa niekto pri stupídnej a niekedy aj doslovne hlúpej otázke, odkáže na štúdium a google, nebuď nasrdený. Robíme to len pre tvoje dobro. Nik na svete nepozná Tvoje požiadavky lepšie ako Ty a len Ty môžeš urobiť rozhodnutie o tom, do čoho investuješ svoje peniaze a čas. Pretože ak dáš na radu iného a Ty prídeš na to, že Tebe to nevyhovuje z akéhokoľvek dôvodu, čo urobíš? Budeš mu rok písať maily ako Ti zle poradil, že je idiot a Ty si vyhodil prachy za, z Tvojho pohľadu, kravinu? Čím viac o veci budeš vedieť, tým menej sa budeš musieť pýtať. A časom bude z Teba ten, ktorý bude radiť iným. A som presvedčený o tom, že potom budeš mať na problematiku rovnaký názor ako ja.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 12. máj 2013, 13:01