DomovBlogFotoaparátyRande s Holgou

Rande s Holgou

Dva popísané listy A4, čierna, ľahká plastová krabička s nápisom HOLGA 135, vo vnútri čiernobiely film Illford HP5+ 400 a na ňom k dispozícii 5 políčok. To bol obsah balíčka, ktorý ma jedného dňa čakal doma na stole, ako úvodného účastníka do projektu 35mmCZ.

 

 

V ten deň som mal v oprave moju zrkadlovku, takže pár minút pred tým, ako som rozbalil balík s Holgou, tak som testoval, či je oprava prevedená v poriadku a všetko je tak, ako má byť. Asi si viete predstaviť, že Canon spolu s objektívom C70-200 nie je práve vec najmenšia a najľahšia. Všetko bolo v poriadku, tak som sa dal na otváranie balíka.. Subtílne plastové telo s minimom ovládacích prvkov, minimálnou hmotnosťou a veľkým priehľadovým hľadáčikom mi priviedlo niečo ako kultúrny šok. Niečo podobné som naposledy držal v ruke ešte v mojich detských časoch, kedy brat fotil s legendárnou Smenou 8M. Ak si teda dobre spomínam. Bolo to niečo úplne iné, ruky mi s Holgou podvedome skákali vyššie, keďže očakávali väčšiu hmotnosť. Na Holge chýba skoro všetko to, čo nájdete aj na tom najobyčajnejšom kompakte, o zrkadlovke nevraviac. Žiadna clona, čas, ISO, braketing, WB ani nič podobné. Na druhej strane tam zasa boli piktogramy slniečka, mraku, osoby z blízka, skupiny osôb a stromčeky. To najhlavnejšie čo robí fotoaparát fotoaparátom tam ale bolo - spúšť. A to pri Holge vlastne úplne stačí. Viac naozaj nepotrebujete.

Zadanie od Michala nejaké bolo, ale v princípe tam bolo toto: “foť čo chceš, hlavne si to poriadne užívaj...” O tom, že mi Holga príde som vedel už relatívne dosť dlho, tak som mal premyslené čo a ako by som chcel odfotiť. Ale ako to občas býva, skutočnosť bola nakoniec úplne iná. Namiesto toho, aby som sa krvopotne snažil odfotiť to, čo som si vymyslel a videl v mojej hlave, hodil som Holgu do cestovej tašky a zobral som ju na cesty. Mal som ju stále pri sebe. Všade kde som ju vybral budila zaslúženú pozornosť. Ľudí v dnešnej dobe už neprekvapí, ak má niekto na krku alebo v ruke EOS 1Ds, 5D alebo Nikon D3. Ale vytiahnite niekde Holgu a hneď potom sa obzrite okolo. Uvidíte veľa natiahnutých krkov a vyvalených očí. Vtedy nastáva to, čo písal Michal - užívanie si fotenie. Pred takýmto foťákom ľudia nemajú strach, aký v nich vzbudzuje obrovský moderný digitálny prístroj. Nechávajú sa fotiť bez problémov. Veď je to len plastová krabička. Tá dušu neukradne... :-) Zastavujú sa a pýtajú sa, čo to je a hlavne ich zaujíma - prečo? :-)

Zhrnuté a podčiarknuté - S Holgou som prežil niekoľko očarujúcich dní, precestovala so mnou viac ako 700km a nakoniec sa mi podarilo s ňou urobiť mojich 5 fotiek. Aj keď nakoniec sú úplne iné, ako pôvodne mali byť. Bolo fantastické, ako ma Holga prinútila rozmýšľať nad obsahom fotky, jej kompozícii a pocitu, ktorý by z fotky mal vyžarovať. Keď som ju mal v rukách, úplne som zabudol na technickú stránku fotenia. Inú možnosť som vlastne ani nemal. Holgu som mal pri oku snáď tisíckrát, ale spúšť som mohol stlačiť len 6 krát...:-) Bola to riadna zmena oproti tomu, že na digitále fotka človeka v podstate nič nestojí. Tu sa za každým stlačením spúšte ozvalo rapkanie prevíjajúceho sa filmu a človeku ubudlo jedno políčko filmu. Chodenie s Holgou v ruke som si vyslovene užíval.
V pondelok popoludní som Holgu pozorne zabalil do kvanta bublinkovej fólie, vložil do krabice, napísal novú adresu, odniesol na poštu a poslal ďalšiemu šťastlivcovi. Toho čaká rovnaké zadanie a rovnakých 5 filmových políčok. A čo je na tom najlepšie? Aj keď to bude znieť divne, tak to čakanie na chvíľu, kedy uvidím, čo som vlastne vyfotil. A kedy to bude vie len fotografický boh a Michal Fanta :-), ktorému sa chcem poďakovať za to, že mi dovolil prežiť tento mimoriadny fotografický zážitok. Ďakujem Michal.

Ak náhodou neviete, čo projekt 35mmCZ je, prečo sa robí, aké fotky priniesol prvý projekt a ako sa do tretej vlny projektu zapojiť, podrobnosti nájdete tu:

http://www.odcloneno.com/blog/category/35mmcz-projekt

 

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 12. máj 2013, 13:01

Free business joomla templates